Červen 2006

Húsenica

27. června 2006 v 0:04 | Woni |  Goráálky a spol
Pozrite sa najprv SEM ;)
Zoznámime sa s úplne jednoduchými technikami výroby náramkov. Začneme húsenicou.
Postup:
-silon prehneme v polovici a zviažeme tak aby nám vznikla slučka, nechajte tam dostatočné množstvo silonu, aby ste mohli pripevniť uzáver, alebo začnite rovno ním
-prvú gorálku navlečieme spôsobom krížik, potom na oba konce silonov navlečieme po jednej gorálke
-a zase spravíme krížik cez 4. gorálku a tak stále dokola
Môžme vymýšľať aj rôzne vzory pomocou striedania farieb. Neskôr touto technikou vyrobíme aj zložitejšie, väčšie vecičky, ale to až v inom článku. Veľa zdaru! ☻
príklady na rôzne húsenice
(C)Woni

Základné pojmy

27. června 2006 v 0:00 | Woni |  Goráálky a spol
Buďte pozdravení!!
Keďže budem aj v ďalších gorálkových článkoch používať isté moje výrazy, chcem Vás s nimi oboznámiť, aby nedošlo k nedorozumeniam. Ide o základné jednoduché úkony pri výrobe náramkov a iného.
Krížik-používa sa, keď pracujeme s dvomi silonmi, funguje to tak, že na jeden navlečieme gorálku a druhým silonom cez ňu prejdeme v opačnom smere (viď. obrázok dole)
-zabezpečenie gorálky-aby sa nám nevysypali navlečené gorálky cez poslednú z nich prevlečieme silon ešte raz v smere navliekania (viď. obr.)
V smere navliekania-znamená, keď silon prevlečieme druhýkrát cez gorálku v tom istom smere, v akom sme ju navliekli
Proti smeru navliekania-silon prevlečieme cez gorálku v opačnom smere ako prvýkrát
Strapec/nožička-robíme to tak, že navlečieme požadovaný počet goráliek, potom jednu poslednú (prípadne viac ak má byť na konci strapca očko) vynecháme a cez všetky ostatné silon/drôtik prevlečieme druhý krát proti smeru ; myslite pritom na to, že spotrebujete dvakrát toľko silonu
1.krížik, 2.zabezpečenie, 3.protismeru, 4.v smere, vpravo strapec
Dúfam, že je všetko jasné, ak náhodou nie, komentáre sú tu pre Vás ☻
(C)Woni

Gomés

25. června 2006 v 19:15 | Woni |  Goráálky a spol
Gomés je pavúčik, zoznámte sa!
Drôtikový výrobok. Jeho výroba je veľmi jednoduchá a môžte ich chrliť, koľko len chcete..
Ako na to:
-odstrihnite si poriadne dlhý drôt,neviem presne koľko :P
-začnite nožičkami, drôt prehnite v takej vzdialenosti od konca, akú dlhú nohu chcete, spravte očko, chyťte ho jednou rukou, palcom a ukazovákom druhej ruky chyťte miesto, kde sa drôtiky stretavájú a krúťte
-drôtiky spleťte dokopy až po koniec nožičky a začnite ďalšiu
-keď pavúk bude mať všetkých 8 nôh, môžme mu spraviť telo; drôt by mal byť ešte stále dostatočne dlhý, začneme ho teda obmotávať pomedzi pavúčie nohy rôznymi smermi až kým nevznikne drôtená gulička
-už len prirobíme oči, nohy ohneme do správnej polohy a pavúka možme zavesiť alebo položiť, aby nám mohol prinášať šťastie :))
(C)Woni

Náušky druhé

25. června 2006 v 16:02 | Woni |  Goráálky a spol
Vééľmi jednoduché!
Návodík:
-cez očko na háčiku prevlečiete asi 10centimetrový drôtik, prehnete ho v polovici a vytvoríte tak očko
-na oba konce navliekate postupne veľké a malé gorálky
-priložíte stužku, v jej polovici previažete drôtikom, aby ste ju upevnili, konce odstrihnete a hotovo!

Uskladnenie

25. června 2006 v 15:46 | Woni |  Goráálky a spol
Vleziete do obchodu, uvidíte to množstvo goráliek všetkých tvarov a farieb, neodoláte a nakúpite milión balíčkov. Donesiete to domov a položíte si otázku: Čo s tým?
Sáčky, v ktorých sa väčšinou gorálky predávajú, sú nepraktické, aj keď sú to tie čo sa dajú uzavrieť. Problém je v tom, že pri navliekaní je lepšie mať gorálky niekde nasypané ,ako ich loviť zo sáčku. Ja som to spravila tak, že gorálky uskladňujem v nádobkách od krémov a kaviáru( tie su najlepšie, ja to síce nekonzumujem, ale našli sa nejaké doma). Gorálky sú tak roztriedené a keď idete vyrábať, jednoducho ich nasypete do vrchnáčiku, odkiaľ sa dajú ľahko naberať na koniec silonu. V uzatváracích sáčkoch mám väčšinou väčšie gorále, z ktorých vlastním len pár kusov.
No a aby sme mali kam uložiť všetky tie farebné krémiky a kaviáry, môžme si vyrobiť peknú škatuľu. Určite poznáte servítkovaciu techniku. Vezmete škatulu od topánok, natriete ju disperzným lepidlom (to je také, ktoré po zaschnutí spriesvitnie, keby niekto nevedel ;)), nalepíte na to pekné servítky (niekedy stačí len vrchná farebná vrstva), povrch ešte raz potriete lepidlom zriedeným vodou a necháte poriadne zaschnúť. Takto sa dajú vyrobiť aj svietniky. Stačí oblepiť zaváraninový pohár.
Prajem Vám veľa tvorivej zábavy!

Náušky prvé

25. června 2006 v 0:51 | Woni |  Goráálky a spol
:)
A tu je návod:
- odstrihnite si 3 kusy silonu, cca 15 cm dlhé
-prevlečte ich cez očko na háčiku, zohnite v polovici-dostanete 6 silonov, každý z nich prevlečte cez dlhú gorálku
-na každý koniec zvlášť navlečte rovnaký počet červených goráliek (ja som dala 15) Tip! Aby sa vám už navlečené gorálky nezošmykli, pokým budete navliekať na iný silon je dobré poslednú gorálku zafixovať tak, že cez ňu ešte raz prevlečiete silon a zatiahnete(viď. obrázok dole)
- cez srdiečkovú gorálku prevlečte opäť všetky silony
-cez tri silony prevlečte červenú gorálku, tri nechajte voľné, obe skupiny zviažte, také tri uzlíky aspoň; môžte zafixovať lepidlom (pozor aby sa vám neprilepila náušnica:)), konce silonov odstrihnite a je to!
taký smiešny návod kreslený, ale snáď ho pochopíte :)

Začíname..

25. června 2006 v 0:24 | Woni |  Goráálky a spol
Tak teda..Gorálky,alebo ak chcete správne spisovne slovensky "koráliky" (škaredé slovo :P). To je moja ďalšia menšia záľuba.Teda konkrétne vyrábanie z goráliek. Časy gorálkarskej mánie, keď som vkuse navliekala, sú už dávno preč, ale aj teraz ešte občas rada vytvorím nejaký šperk.
V tejto tvorivej rubrike by som sa s Vami chcela podeliť o moju tvorbu, o inšpirácie a nápady. Vyskytnú sa tu návody na jednoduché náramky, náušnice či na trošku zložitejšie gorálkové zvieratká.
Zároveň diskusiu k tomuto článku môžete využiť na vaše prípadné otázky ohľadne gorálkovania/ korálkovania, ak vám niečo nebude jasné alebo ak budete mať hocijaké otázky, spýtajte sa a ja (pokiaľ to bude v rozsahu mojich neprofesionálnych vedomostí) vám rada pomôžem. Tiež ak máte nejaký nápad, podeľte sa s ním s nami. Môžte mi aj napísať, čo by ste v tejto rubrike radi videli.
A teraz už naozaj Začíname!
Čo si treba zadovážiť?
-silon -zoženiete ho v rybárskych potrebách alebo v špeciálnych gorálkových obchodoch, nemal by byť ani príliš tenký, aby sa ľahko neroztrhol, ani príliš hrubý, aby vedel prejsť dierkou na gorálke aj viackrát, keď náhodou zistím nejaký čiselný údaj o hrúbke, dám vedieť :D
-drôtik -môže byť včelársky, na zvieratká je podľa mňa najlepší medený, znovu nie príliš tenký, ale taký hrubý aby minimálne dva- trikrát vedel prejsť cez gorálku
-uzávery - veľmi praktická vec, kúpite ich v galantérii, sú rôzne druhy (ak ich náhodounemáte poruke dajú sa vyrobiť- na jednom konci bude gombíček, na druhej očko)
-háčiky na náušnice -tiež dostať v galantérke
-nožnice -predpokladám, že sa nájdu v každej domácnosti :)
-zicherka - na rozpletanie prípadných neželaných uzlíkov
-disperzné lepidlo - ja ho používam na zafixovanie koncov, aby sa uzlíky nerozviazali, dá sa použiť aj vosk alebo sekundové lepidlo
-gorálky - to najdôležitejšie :)) nakúpte ich kopuuuuuuuuuu...predávajú ich v galantérke aj v takých tých umeleckých obchodoch a samozrejme v špeci gorálkových obchodoch( v jednom takom som bola v Kanade a skoro som zomrela :D)
- trpezlivosť - gorálkovanie/ korálkovanie nie je pre neposedných :P
No a keď sme vyzbrojení, môžme sa pustiť do boja!

Come with me, into the trees...

16. června 2006 v 0:09 | Woni |  Galéria
...We'll lay on the grass
and let the hours pass...

(Text na začiatku: Depeche Mode)

Farebné obdobie

15. června 2006 v 23:57 | Woni |  Galéria
Myslím, že ľahko uhádnete, ktoré to je :P
Strašidloo
Východ Mesiaca
Červený pozdrav

Egypt

15. června 2006 v 23:37 | Woni |  Galéria
Minulý rok, keď každý šiel na lyžovačku, ja som sa opalovala (v rámci mojich bledých možností :)) na pláži a na lodi. Zavítala som totiž do Egypta, kde sme sa plavili po Níle a nejaké tie dva dni sme strávili aj pri mori. Každý si zrejme Egypt spojí predovšetkým s pyramídami. Ja osobne som ich nevidela a môžem povedať, že v Egypte je množstvo iných zaujímavostí a exotických vecí. Možno vás o tom presvedčia moje fotografie..
Romantika hotelového komplexu
Níl
V pozadí krčmy, v popredí somárik
Púšť za riekou
Palmy
Brehy Nílu
Nočné krásavice
Však si pod pojmom egypťanka nepredstavíte túto ženu?
Úžasne dlhé mólo!
Kúpel bohyne Hathor..
Núbijské strechy
Dieťa

Z balkóna

15. června 2006 v 17:12 | Woni |  Galéria
Keď bývate na siedmom poschodí v paneláku na okraji sídliska, máte jednu úžasnú vymoženosť. Výhľad. A keď je ten výhľad až do Rakúska, je to úplne skvelé. Rada postávam na našom balkóne a pozorujem oblohu a západy slnka, ktoré su vždy iné a inak pekné. Tu máte zopár pohľadov, ktoré sa zapáčili aj môjmu fotoaparátu... ;)
Svetlo sa odráža vo vyliatej rieke Morave
Muškáty na našom balkóne a národné farby..
Kto tvrdí, že zamračené počasie nie je pekné?
Klasická romantika
Hra svetla
Modrá krása
Obrysy
Marhulové nebo
Roztopené slnko
Nebeská brána
Tajomná modrá

Veríš?

15. června 2006 v 12:32 | Woni |  Slová a myšlienky
Rozhovor dvoch detí:
V brušku tehotnej ženy boli dve bábätká. Prvé sa spýtalo druhého:
- Veríš v život po pôrode?
- Určite. Niečo po pôrode musí byť. Možno sme tu hlavne preto, aby sme sa pripravili na to, čo bude potom.
- Blbosť, žiadny život po pôrode nie je. Ako by vôbec mohol vyzerať?
- To presne neviem, ale určite tam bude viac svetla, než tu. Možno budeme behať po svojich a jesť pusou.
- No to je predsa nezmysel! Behať se nedá. A jesť pusou, to je úplne smiešne! Živí nás predsa pupočná šnúra. Niečo ti poviem: Život po pôrode je vylúčený - pupočná šnúra je už teraz príliš krátka.
- Ba nie, určite niečo bude. Len asi bude všetko trochu inak, ako sme tu zvyknutí.
- Ale nikto sa predsa odtiaľ po pôrode nevrátil. Pôrodom proste život končí. A vôbec, život nie je nič, než dlhá stiesnenosť v temnote.
- No, ja presne neviem ako to bude po pôrode vyzerať, ale každopádne uvidíme mamu a tá sa o nás postará.
- Mama? Ty veríš na mamu? A kde má ako podľa teba byť?
- No predsa všade okolo nás! V nej a vďaka nej žijeme. Bez nej by sme vôbec neboli.
- Tomu neverím! Žiadnu mamu som nikdy nevidel, takže je jasné, že žiadna nieje!
- No ale niekedy, ked sme potichu, možeš začuť ako spieva, alebo cítiť, ako hladí náš svet. Vieš, ja si naozaj myslím, že skutočný život nás čaká až potom...

(zdroj neznámy :/)

Uvítanie

15. června 2006 v 1:03 | Woni |  O Mne/O blogu
Buďte pozdravení!

Ja som okrem všeličoho iného aj dievčina, čo má rada fantáziu a úteky do nej.
Čo mám ešte rada?
Mačky, čokoládu, prírodu, knihy, ľudí, internet, sviečky, veľké náušnice, dážď, spln, tajomstvá...
Na tejto stránke nájdete moje výtvory, básne, poviedky... Upozorňujem, že sú to len básne, môj umelecký prejav, nemyslím všetko tak, ako som napísala..

Môžte tu nájsť aj fotografie. Občas rada chytím do ruky fotoaparát a spravím pár záberov a niekedy sa aj podaria.

Prajem vám príjemné čítanie a ešte príjemnejší deň!


Ak by ste ma chceli kontaktovať, ajsíkjú: 339-801-171
môj mailik: woni@icqmail.com

TOPlist

Torta

15. června 2006 v 0:09 | Woni |  Poézia
S tvárou zaborenou v baliacom papieri
plačem nad sebou
a nad časom
a nad darčekmi...
Je len obyčajný piatok,
keď na mňa nikto nemá čas,
len zima školských chodieb
a samota v písmenách na klávesnici.
Baliaci papier mi šuchoce
o tom, čo som chcela kedysi
o tom, čo chcem teraz
a o tom, čo nemám.
Zaprášené hračky v škatuliach,
romantické sny
roztopené v dospievaní,
sú už len mlákou sĺz,
čo dievčatá vyplačú
počas temných večerov
zamknuté v izbe
svojho sveta.

Splynutie

15. června 2006 v 0:04 | Woni |  Poézia
Vlnka splynie s morom.
Plamienok splynie s ohňom.
S čím splynie slza?
Keď večer plačem a ona sa mi po líci kĺza,
padne do vankúša a splynie s ním.
Keď doplačem, usmejem sa a spím.

Oblaky

14. června 2006 v 23:56 | Woni |  Poézia
Snehová vločka dopadá na zem.
Na zem, ktorá je už zohriata jarou.
Snehová vločka dopadla a splynula s ostatnými.
Dopadla tesne vedľa mojej skrehnutej nohy.
Teším sa. Mám rada sneh.
Oranžové svetlo sa točí medzi prekvapenou zemou a nízkymi mrakmi.
Veľký priestor okolo mňa pokrýva krehká voda, ktorá sa zajtra zasa roztečie.
Keď zavriem oči, vnútro mi napĺňa vôňa snehu.
Na koži cítim dotyky...dotýkajú sa ma studené vločky...
...aj vzduch, čo sa hýbe,
svetlo, čo sa odráža.
Dotýkajú sa ma a ja ich.
Vo vzduchu letia kvapky roztopeného snehu.
Na čiernom betóne sa topí. Vodu vykopávam do výšky a ona letí.
Stúpam vyššie. Tam, kde ešte príroda dýcha.
Stále vyššie. Pod nohami topím studené hviezdy.
Tie horúce nado mnou sú skryté.
Ale za chvíľu ich uvidím.
Zahaľuje ma hmla. Nevidím cez ňu.
Ale vidieť nemusím, pretože cítim.
Som v oblakoch. sú obrovské, ale aj tak ľahké.
Dýcham ich. Dýcham oblaky.
Stávam sa ich súčasťou. Každý, kto ich vdýchne...
Oblaky sa dvíhajú a ja letím s nimi.
Som vysoko, hrejú ma hviezdy.
Hreje ma veľa krásnych pocitov.
Som v oblakoch a možno z nich už nikdy nezostúpim.
To nezáleží odo mňa. To záleží len od jednej nádhernej veci...
Tu hore je všetko čisté, jasné a krásne.
Svietia hviezdy, svietia oči.
Oči čisté, jasné a krásne.
Teším sa. Mám rada tie oči.
V nich je všetko: snehové vločky, oranžové svetlo, letiace kvapky, ľahké oblaky, tajomná hmla, lietanie, hviezdy, dotyky.

o kom?

14. června 2006 v 23:50 | Woni |  Poézia
experiment..
o kom?
o mne?
o ňom?
nie!
vo mne
znie.
ticho!
žiadam
ich o
odpoveď.
hádam
ale veď...
už dosť!
ja chcem
radosť
iba.
príď sem!
už mi chýba...
ale
odcházda
stále
niekam.
prichádza?
zriekam
sa otázky
kedy.
sú lásky
aké boli
vtedy?
sladko to bolí

Vesmírna sága

14. června 2006 v 16:58 | Woni |  Poézia

Obieham po mojej obežnej dráhe,
ale skafander som si nechala na ukradnutom vešiaku
a vo vrecku skafandra zostala moja kozmická loď.
Uvedomím si túto dych vyrážajúcu skutočnosť
a začnem melancholicky lietať vzduchoprázdnom,
lebo vzduchoplno som ešte nenašla.
Rozmýšľam, kam by som zaletela,
ale v tejto bezskafandrovej smrteľnej situácii
sa mi akosi zmršťuje to, čo mi po unesení ufónmi
z mozgu zostalo. Nemyslím.

Ale stále som.
Z červej diery vyliezol červík,
lebo vesmír je veľké jablko
v raji
a čaká, kým doňho Adam a Eva zahryznú.
Jablko potom nechajú v raji zhniť.
E.T. mi kýva z odpruženého bicykla,
ale mne sa chce viac korčuľovať.
Škoda, že mi chýbajú kolieska
nielen v hlave.
Už vidím Planétu opíc,
ale nechce sa mi skladať masku človeka,
a tak len pošlem správu priateľom,
kým som v dosahu siete
na ryby.
Rozmýšľam o paralelných svetoch,
celkom som zaujatá touto čarovnou myšlienkou
a preto nezbadám, že meteorit
nezastal na fialovú
a zrazím sa s ním.
Tuším mám migrénu.
Meteorit je riadne naštvaný,
zmenila som mu smer.
Chcel zničiť vodnatú planétu Zem,
ale ja som mu zabránila vyhubiť ľudstvo.
Dnes mám fakt hroznú smolu.
Príkoria vesmíru mi zničili satelit
a ja teraz neviem, o čom bol večerníček.


krvácam

14. června 2006 v 16:41 | Woni |  Poézia
Krvácam a veziem sa v autobuse
a nikto o tom nevie.

Krvácam a točí sa mi hlava,
tak trochu.
Krvácam a nikto si to nevšimne,

nikoho to nezaujíma.
Pripadám si čudne,
tečie zo mňa krv
a ja sa veziem v obyčajnom autobuse.
Krvácam neobyčajnú krv
a hádžem ju medzi smeti.
Krvácam,
potichu to bolí.
Chcem sa schúliť do klbka,
ale autobus je príliš studený.
Nikto nevidí moje schúlenie,
moju krvácajúcu moc.
Krv zabalená v ružovom papieri,
červeno biela voda.
Krvácam a nikto ma nevidí
v obyčajnom autobuse.

Vampirizmus

14. června 2006 v 12:49 | Woni |  Magické záležitosti
Predstavy ľudí o upíroch sa menili a formovali, tak ako aj predstava o spôsoboch zničenia upíra. Mnohí vedci sa rôznymi teóriami pokúšali vysvetliť záhadné javy, pripisované činnosti upírov, pretože odmietali uveriť existencii akýchkoľvek magických bytostí. Niektorí ľudia však stále nosia v sebe strach či vieru v tieto vznešené a zároveň hrôzostrašné bytosti...
Inšpirácia
Upír pre ľudí znamená mŕtvu bytosť, ktorá saje krv žijúcich ľudí. Vo všeobecnosti si ľudia upíra predstavujú ako bledú mŕtvolnú postavu, so špicatými očnými zubami, zahalenú do čierneho plášťa. Vyskytujú sa aj zmienky o očiach svietiacich do červena, o špicatých ušiach či ostrých pazúroch.
Podoba upíra je nepochybne ovplyvnená dielami spisovateľov a filmárov, ktorí sa zaoberali touto témou. Najmä v období romantizmu vzniká rozsiahla beletria s vampírskou tematikou. Historky o upíroch boli obvykle situované do rumunskej Transylvánie, do Maďarska, Srbska a na Moravu. Asi najznámejšou knihou tohoto druhu je "Dracula" od Brama Stokera (publikovaná v roku 1897). Autor sa inšpiroval historickým príbehom o rumunskom kniežati Vladovi IV. Draculovi žijúcom v rokoch 1431-1476, známom ako Vlad Tepes- Narážač. Dracula bol známy nezvyčajnou krutosťou, svojich nepriateľov nechával napichovať na koly a sám si vychutnával tento pohľad, dokonca pri nabodnutých telách s obľubou večeral. Existujú aj dobové drevoryty, na ktorých sú tieto desivé výjavy zobrazené. Krv svojich nepriateľov si vraj nechával naliať do misy, kam si potom namáčal chlieb a jedol ho. Pre mnohých ľudí teda predstavuje knieža Dracula jednoznačný prípad upíra.
Dracula sa stal nesmrteľným najmä vďaka filmom, spomenúť by sme mali film režiséra Friedricha Wilhelma Murnaua "Nosferatu - symfónia hrôzy". Nosferatu je vo východných krajinách výraz pre upíra.
Ďalší historický prototyp sadistickej postavy predstavuje Alžbeta Báthoryová (1560-1614), nazývaná aj "Krvavá grófka". Bola to transylvánska grófka, ktorá svoje zločiny páchala predovšetkým na území dnešného Slovenska, pôsobila na panstvách Čachtice, Beckov, Vranov, Šarvár, Léka a inde. Nechala zavraždiť niekoľko stoviek mladých žien, kúpala sa v ich krvi, aby si udržala mladosť a krásu. Pri páchaní týchto brutálnych zločinov jej pomáhali aj jej služobníci. Tí boli odsúdení a popravení, šialená grófka sa však na tomto svete trestu nedočkala, v čom jej pomohla jej "urodzenosť" a smrť, ktorá si po ňu prišla skôr, ako ju stihli odsúdiť.

Folklór
Bádatelia však upozorňujú, že korene vampirizmu siahajú oveľa hlbšie ako len po beletristické romány. Upír je totiž tradičnou folklórnou postavou a vyskytuje sa v mytológiách krajín po celom svete.
Upír podľa folklóru nebol bledý a väčšina rozprávaní hovorí o typickom rumelkovom zafarbení pokožky. Na rozdiel od vyziabnutého zjavu, ktorý majú upíri vo filmoch, má podľa dobových záznamov upír väčšinou odutú, nafúknutú podobu. Ostatné črty, ako dlhé vlasy a nechty, sa zhodujú.
Existuje však aj druhý typ upíra, s ktorým sa stretávame v tradičnom podaní. Ide o upíra s vlastnosťami prízraku, ktorý sa zjavuje v noci a vysáva so svojich obetí životnú energiu. Upírom sa pripisujú aj rôzne vlastnosti. Hovorí sa predovšetkým o schopnosti vysávať krv zo živých bytostí a o veľkej sile, ktorá zabraňuje svojím obetiam brániť sa. Ďalej majú upíri schopnosť levitovať, prechádzať cez steny, zmiznúť a zase sa zjaviť v oblaku hmly, škriabať sa po zvislých múroch a v neposlednom rade aj schopnosť premieňať sa na zvieratá. To, na aké zvery sa folklórni upíri premieňajú, závisí od geografickej polohy:
v Európe na vlkov a líšky, na Blízkom Východe na hyeny, v trópoch na tigre a leopardy. Zvláštnosťou upírov je aj to, že ich nevidno v zrkadle a nevrhajú tieň.

Antivampirické praktiky
V minulosti viera v upírov iniciovala celý rad, často veľmi dôvtipných a zložitých praktík, ktoré mali zabrániť ich činnosti. V tejto súvislosti sú takisto známi literárni a filmoví hrdinovia- lovci upírov, odhodlaní muži vyzbrojení dreveným kolom a svätenou vodou, ktorí za súmraku nebojácne vstupujú do priestorov starých cintorínov. Skutoční lovci upírov navštevovali cintoríny len za denného svetla za hojnej účasti pozorovateľov a nečelili žiadnym lietajúcim temným bytostiam, ale nehybným mŕtvym telám, ktoré údajne vykazovali znaky upírskeho stavu. V boji proti upírom bol za najúčinnejší prostriedok považovaný naostrený drevený kôl, ktorým bolo potrebné prebodnúť srdce mŕtvoly. Prevádzala sa aj dekapitácia, t.j. odseknutie hlavy a jej položenie k nohám mŕtvoly. Tým to však nekončilo. Odseknutie hlavy a jej odloženie bolo považované maximálne len za prekážku, ktorá má pozdržať upírove znovuoživenie. Preto boli bezhlavé telá ďalej spaľované a zvyšky vysypané do rieky, či rozptýlené na veľkej ploche.
V boji s nemŕtvymi sa používali aj kríže alebo sväté obrázky, ktoré sa vkladali do rakvy ako prevencia, alebo sa mŕtvole do úst vložil nejaký predmet, počnúc cesnakom a končiac vajcom.
Cesnak bol veľmi obľúbeným protiupírskym prostriedkom. Muklovia verili, že ním upírov môžu odohnať, ako aj zápachom horiacej síry. Upírov vraj odrádzali aj ostré predmety ako nože, ostne či ruže s tŕňmi.
Vedecký pohľad
Keď nastúpila vláda rozumu a vedy, začalo sa bojovať proti poverám a osvietení ľudia zavrhovali mágiu a existenciu nadprirodzených bytostí. Tak sa vedecky podarilo vysvetliť aj mnohé znaky upírskeho stavu mŕtvych tiel a bolo zmazané tajomstvo temných krvilačných bytostí.
Pôvod viery v upírov je vraj nutné hľadať v oblastiach, kade prechádzali kočovné kmene Mongolov, Avarov a Hunov- ich bojovníci pili krv svojich koní a odtiaľ pochádza táto viera.
V roku 1732 boli v srbskej Madvedii exhumované mŕtvoly upírov, ktoré, aj keď boli pochované roky, vyzerali akoby boli pochované nedávno. Vedci to vysvetľujú "prirodzenou mumifikáciou" danou zvláštnym zložením hliny hrobov. Zabúda sa však na fakt, že iné mŕtvoly, pochované v blízkosti upírov, poznačené rozkladom boli...
Ďalším príznakom upírstva bola krv v ústach a na perách mŕtvoly. Moderné súdne lekárstvo to vysvetľuje tak, že pri rozklade vznikajú plyny, tie vytvárajú v tele zvýšený tlak a ten vytláča krv do úst.

Psychická porucha
Viacerí bádatelia sa sústredili na psychopatologickú stránku problematiky. Vo výskumoch došli k záveru, že existuje psychická porucha, pri ktorej človek pociťuje túžbu konzumovať krv. Pre túto chorobu je typický tzv. Renfieldov syndróm. Prvé príznaky sa prejavujú už v detstve. Dieťa, obyčajne chlapec, sa poraní a môže zistiť, že krv má príjemnú chuť. To ho môže priviesť k ďalšiemu stupňu, ktorý sa nazýva autovampirizmus a ide o pitie vlastnej krvi. Ďalším stupňom je zoofágia- obľuba v konzumácii krvi zvierat. Najrozvinutejšou formou Renfieldovho syndrómu je skutočný vampirizmus. Osoby v tomto štádiu túžia konzumovať krv iných ľudí. Vkrádajú sa do nemocníc a pokúšajú sa ukradnúť krv zo zásob. Môže to vyústiť až ku prípadom sériových vrážd. Páchatelia sa tak zmocňujú svojej vytúženej krvi.
Jeden z najznámejších prípadov tejto choroby je príbeh Johna Georga Haigha. Je známy ako "Londýnsky upír". Svoje obete, priateľov a známych, lákal do opusteného skladiska, kde ich strelil do zátylku a pochutnal si na vzácnej tekutine. Haighova posadnutosť krvou vraj začala už v detstve, kedy ho rodičia vychovávali tvrdými telesnými trestami. Vlastná krv ho prestala uspokojovať a on vraždil, aby sa dostal k čerstvej.

Sať sa dá nielen krv
Existuje jeden fenomén, ktorý sa určite netýka len upírov, ale aj ľudskej rasy . Energetický vampirizmus (arrivizmus).
Každá živá bytosť si vytvára vlastnú psychickú energiu, poznáme ju pod názvom aura či bioplazma. Sú však jedinci, ktorí túto schopnosť nemajú, alebo im množstvo vytvorenej energie nestačí. Ide najmä o chorých alebo starých ľudí. Preto energiu nevedomky čerpajú z iných. Môže to prerásť až k vedomému satiu energie a vtedy sa z týchto bytostí stávajú zámerní upíri.
Po stretnutí s takýmto upírom, či už nevedomým alebo zámerným, máme pocit, akoby z nás vysal všetku silu. Pritom tento útok nemusíme vôbec spozorovať v domnienke, že sme zažili len obyčajné stretnutie s chorým známym. Dostaví sa náhly pocit únavy a vyčerpanosti.
Mechanizmus odsávania energie môže prebiehať trojakým spôsobom a to formou dotyku, tesného priblíženia a vizuálnym kontaktom. Ak je to možné, mali by sme sa vyhýbať stretnutiam s takýmito bytosťami, alebo sa im aspoň nepozerať do očí. Existujú aj obranné magické praktiky, ktorými sa dá brániť pred energetickým vampirizmom, vyžadujú si však cvik a znalosti z danej oblasti.
Fascinácia
Karmínová tekutina nefascinuje len upírov. Krv priťahuje odjakživa aj ľudí a to vôbec nejde len o psychicky narušených jedincov. Pohľad na krv je jednoducho vzrušujúci. Všimnite si napríklad autonehodu. Doprava sa spomalí, autá sa zastavujú na mieste nehody a ľudia hľadajú krvavé kaluže. Orientácia na krv je zakódovaná kdesi v našom podvedomí.
Krv je symbolom života a znovuzrodenia, ale zároveň aj signálom záhuby. Je sprievodným javom narodenia a často aj smrti. Je nositeľkou životnej energie. V mnohých podobách si ju privlastnilo aj umenie. Mýty, náboženské aj literárne texty sú plné preliatej krvi.
Fascinácia krvou je jednoducho súčasťou nášho sveta.
Možno každý z nás je tak trochu upírom...
(zdroj: putnici.sk)