Čím budeš, keď budeš veľká?

12. června 2006 v 16:47 | Woni |  Próza

Pradávna doba.
Len krátery a sopky, doďaleka sa rozprestiera len zem. Len zem a voda... Zem nemá atmosféru. Je tu len Ono. Len Jedno, ktoré porodilo Zem. Vyššia moc a slnečné lúče. Bohyňa prírody, ktorej pokožku pohládza silné UV-žiarenie. Dieťa vesmíru, Bohyňa preniká planétou a očakáva...
Jazero, malý kúsok vody, priezračné oko Bohyne o chvíľu zažmurká životom.
Je tam, vo vode! Nevidieť ho. Malý zhluk bielkovín. Zopár aminokyselín sa pochytalo za ruky peptidovými väzbami a vôbec si neuvedomujú, čo to znamená. Malý zhluk bielkovín sa len teší z miliónov kvapiek zlúčeniny vodíka a kyslíka. Ešte nevie, na akú dlhú cestu ho chce poslať jeho matka. Bohyňa porodila svojím okom a spamätáva sa z tejto udalosti. Plače moria a oceány, stále dokola preteká jej očami ich voda, plače, lebo so životom darovala aj smrť.
A tak peptidový malý zhluk započal svoju púť. Jemu sa zdá táto púť nesmierne dlhá, ale pre Bohyňu a Vesmír, z ktorého je zrodená, je to len chvíľka. Chvíľka a zároveň večnosť.
A Bohyňa Matka dodnes odvíja z veľkého klbka reťazce DNA a tie sa veselo točia po Zemi. A prastará bielkovina má milióny svojich podôb, svet dýcha a prelieva svoju krv, tak ako Bohyňa prelieva svoje slzy v dažďových kvapkách.
Veľká reťaz odkazu našich predkov sa ťahá po našom tele, farbí naše oči, udáva dĺžku našich nôh a prenáša choroby. Deoxyribonukleové ohnivká tejto reťaze spája Božstvo fosfátmi, rozpletá a zasa spletá reťaz podľa dusíkatých pravidiel komplementarity.
A ja sedím v obývačke, na kolenách mám otvorený zošit s genetikou a žltou zvýrazňovačkou si píšem na ruku veľkými písmenami: Som veľká bielkovina.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 stawberry stawberry | 19. června 2006 v 13:01 | Reagovat

totog je najlepsejsje:)

2 Nana Nana | 25. června 2006 v 19:12 | Reagovat

(rehoooot) Tak toto je uplne, ale uplne super!!!!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.