Oblaky

14. června 2006 v 23:56 | Woni |  Poézia
Snehová vločka dopadá na zem.
Na zem, ktorá je už zohriata jarou.
Snehová vločka dopadla a splynula s ostatnými.
Dopadla tesne vedľa mojej skrehnutej nohy.
Teším sa. Mám rada sneh.
Oranžové svetlo sa točí medzi prekvapenou zemou a nízkymi mrakmi.
Veľký priestor okolo mňa pokrýva krehká voda, ktorá sa zajtra zasa roztečie.
Keď zavriem oči, vnútro mi napĺňa vôňa snehu.
Na koži cítim dotyky...dotýkajú sa ma studené vločky...
...aj vzduch, čo sa hýbe,
svetlo, čo sa odráža.
Dotýkajú sa ma a ja ich.
Vo vzduchu letia kvapky roztopeného snehu.
Na čiernom betóne sa topí. Vodu vykopávam do výšky a ona letí.
Stúpam vyššie. Tam, kde ešte príroda dýcha.
Stále vyššie. Pod nohami topím studené hviezdy.
Tie horúce nado mnou sú skryté.
Ale za chvíľu ich uvidím.
Zahaľuje ma hmla. Nevidím cez ňu.
Ale vidieť nemusím, pretože cítim.
Som v oblakoch. sú obrovské, ale aj tak ľahké.
Dýcham ich. Dýcham oblaky.
Stávam sa ich súčasťou. Každý, kto ich vdýchne...
Oblaky sa dvíhajú a ja letím s nimi.
Som vysoko, hrejú ma hviezdy.
Hreje ma veľa krásnych pocitov.
Som v oblakoch a možno z nich už nikdy nezostúpim.
To nezáleží odo mňa. To záleží len od jednej nádhernej veci...
Tu hore je všetko čisté, jasné a krásne.
Svietia hviezdy, svietia oči.
Oči čisté, jasné a krásne.
Teším sa. Mám rada tie oči.
V nich je všetko: snehové vločky, oranžové svetlo, letiace kvapky, ľahké oblaky, tajomná hmla, lietanie, hviezdy, dotyky.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Lytchi Lytchi | 27. června 2008 v 18:01 | Reagovat

krásná asociace představ, až se člověku zamotá hlava :-)

2 Chantal Chantal | Web | 5. září 2008 v 15:17 | Reagovat

Pripomína mi to vianočné trhy, keď som bola malá; teraz už je to len naháňačka a tlačenica a strach zo zlodejov, kedysi to malo celkom iné čaro...ale také varené vínko atmosféru nestratilo :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.