Vampirizmus

14. června 2006 v 12:49 | Woni |  Magické záležitosti
Predstavy ľudí o upíroch sa menili a formovali, tak ako aj predstava o spôsoboch zničenia upíra. Mnohí vedci sa rôznymi teóriami pokúšali vysvetliť záhadné javy, pripisované činnosti upírov, pretože odmietali uveriť existencii akýchkoľvek magických bytostí. Niektorí ľudia však stále nosia v sebe strach či vieru v tieto vznešené a zároveň hrôzostrašné bytosti...
Inšpirácia
Upír pre ľudí znamená mŕtvu bytosť, ktorá saje krv žijúcich ľudí. Vo všeobecnosti si ľudia upíra predstavujú ako bledú mŕtvolnú postavu, so špicatými očnými zubami, zahalenú do čierneho plášťa. Vyskytujú sa aj zmienky o očiach svietiacich do červena, o špicatých ušiach či ostrých pazúroch.
Podoba upíra je nepochybne ovplyvnená dielami spisovateľov a filmárov, ktorí sa zaoberali touto témou. Najmä v období romantizmu vzniká rozsiahla beletria s vampírskou tematikou. Historky o upíroch boli obvykle situované do rumunskej Transylvánie, do Maďarska, Srbska a na Moravu. Asi najznámejšou knihou tohoto druhu je "Dracula" od Brama Stokera (publikovaná v roku 1897). Autor sa inšpiroval historickým príbehom o rumunskom kniežati Vladovi IV. Draculovi žijúcom v rokoch 1431-1476, známom ako Vlad Tepes- Narážač. Dracula bol známy nezvyčajnou krutosťou, svojich nepriateľov nechával napichovať na koly a sám si vychutnával tento pohľad, dokonca pri nabodnutých telách s obľubou večeral. Existujú aj dobové drevoryty, na ktorých sú tieto desivé výjavy zobrazené. Krv svojich nepriateľov si vraj nechával naliať do misy, kam si potom namáčal chlieb a jedol ho. Pre mnohých ľudí teda predstavuje knieža Dracula jednoznačný prípad upíra.
Dracula sa stal nesmrteľným najmä vďaka filmom, spomenúť by sme mali film režiséra Friedricha Wilhelma Murnaua "Nosferatu - symfónia hrôzy". Nosferatu je vo východných krajinách výraz pre upíra.
Ďalší historický prototyp sadistickej postavy predstavuje Alžbeta Báthoryová (1560-1614), nazývaná aj "Krvavá grófka". Bola to transylvánska grófka, ktorá svoje zločiny páchala predovšetkým na území dnešného Slovenska, pôsobila na panstvách Čachtice, Beckov, Vranov, Šarvár, Léka a inde. Nechala zavraždiť niekoľko stoviek mladých žien, kúpala sa v ich krvi, aby si udržala mladosť a krásu. Pri páchaní týchto brutálnych zločinov jej pomáhali aj jej služobníci. Tí boli odsúdení a popravení, šialená grófka sa však na tomto svete trestu nedočkala, v čom jej pomohla jej "urodzenosť" a smrť, ktorá si po ňu prišla skôr, ako ju stihli odsúdiť.

Folklór
Bádatelia však upozorňujú, že korene vampirizmu siahajú oveľa hlbšie ako len po beletristické romány. Upír je totiž tradičnou folklórnou postavou a vyskytuje sa v mytológiách krajín po celom svete.
Upír podľa folklóru nebol bledý a väčšina rozprávaní hovorí o typickom rumelkovom zafarbení pokožky. Na rozdiel od vyziabnutého zjavu, ktorý majú upíri vo filmoch, má podľa dobových záznamov upír väčšinou odutú, nafúknutú podobu. Ostatné črty, ako dlhé vlasy a nechty, sa zhodujú.
Existuje však aj druhý typ upíra, s ktorým sa stretávame v tradičnom podaní. Ide o upíra s vlastnosťami prízraku, ktorý sa zjavuje v noci a vysáva so svojich obetí životnú energiu. Upírom sa pripisujú aj rôzne vlastnosti. Hovorí sa predovšetkým o schopnosti vysávať krv zo živých bytostí a o veľkej sile, ktorá zabraňuje svojím obetiam brániť sa. Ďalej majú upíri schopnosť levitovať, prechádzať cez steny, zmiznúť a zase sa zjaviť v oblaku hmly, škriabať sa po zvislých múroch a v neposlednom rade aj schopnosť premieňať sa na zvieratá. To, na aké zvery sa folklórni upíri premieňajú, závisí od geografickej polohy:
v Európe na vlkov a líšky, na Blízkom Východe na hyeny, v trópoch na tigre a leopardy. Zvláštnosťou upírov je aj to, že ich nevidno v zrkadle a nevrhajú tieň.

Antivampirické praktiky
V minulosti viera v upírov iniciovala celý rad, často veľmi dôvtipných a zložitých praktík, ktoré mali zabrániť ich činnosti. V tejto súvislosti sú takisto známi literárni a filmoví hrdinovia- lovci upírov, odhodlaní muži vyzbrojení dreveným kolom a svätenou vodou, ktorí za súmraku nebojácne vstupujú do priestorov starých cintorínov. Skutoční lovci upírov navštevovali cintoríny len za denného svetla za hojnej účasti pozorovateľov a nečelili žiadnym lietajúcim temným bytostiam, ale nehybným mŕtvym telám, ktoré údajne vykazovali znaky upírskeho stavu. V boji proti upírom bol za najúčinnejší prostriedok považovaný naostrený drevený kôl, ktorým bolo potrebné prebodnúť srdce mŕtvoly. Prevádzala sa aj dekapitácia, t.j. odseknutie hlavy a jej položenie k nohám mŕtvoly. Tým to však nekončilo. Odseknutie hlavy a jej odloženie bolo považované maximálne len za prekážku, ktorá má pozdržať upírove znovuoživenie. Preto boli bezhlavé telá ďalej spaľované a zvyšky vysypané do rieky, či rozptýlené na veľkej ploche.
V boji s nemŕtvymi sa používali aj kríže alebo sväté obrázky, ktoré sa vkladali do rakvy ako prevencia, alebo sa mŕtvole do úst vložil nejaký predmet, počnúc cesnakom a končiac vajcom.
Cesnak bol veľmi obľúbeným protiupírskym prostriedkom. Muklovia verili, že ním upírov môžu odohnať, ako aj zápachom horiacej síry. Upírov vraj odrádzali aj ostré predmety ako nože, ostne či ruže s tŕňmi.
Vedecký pohľad
Keď nastúpila vláda rozumu a vedy, začalo sa bojovať proti poverám a osvietení ľudia zavrhovali mágiu a existenciu nadprirodzených bytostí. Tak sa vedecky podarilo vysvetliť aj mnohé znaky upírskeho stavu mŕtvych tiel a bolo zmazané tajomstvo temných krvilačných bytostí.
Pôvod viery v upírov je vraj nutné hľadať v oblastiach, kade prechádzali kočovné kmene Mongolov, Avarov a Hunov- ich bojovníci pili krv svojich koní a odtiaľ pochádza táto viera.
V roku 1732 boli v srbskej Madvedii exhumované mŕtvoly upírov, ktoré, aj keď boli pochované roky, vyzerali akoby boli pochované nedávno. Vedci to vysvetľujú "prirodzenou mumifikáciou" danou zvláštnym zložením hliny hrobov. Zabúda sa však na fakt, že iné mŕtvoly, pochované v blízkosti upírov, poznačené rozkladom boli...
Ďalším príznakom upírstva bola krv v ústach a na perách mŕtvoly. Moderné súdne lekárstvo to vysvetľuje tak, že pri rozklade vznikajú plyny, tie vytvárajú v tele zvýšený tlak a ten vytláča krv do úst.

Psychická porucha
Viacerí bádatelia sa sústredili na psychopatologickú stránku problematiky. Vo výskumoch došli k záveru, že existuje psychická porucha, pri ktorej človek pociťuje túžbu konzumovať krv. Pre túto chorobu je typický tzv. Renfieldov syndróm. Prvé príznaky sa prejavujú už v detstve. Dieťa, obyčajne chlapec, sa poraní a môže zistiť, že krv má príjemnú chuť. To ho môže priviesť k ďalšiemu stupňu, ktorý sa nazýva autovampirizmus a ide o pitie vlastnej krvi. Ďalším stupňom je zoofágia- obľuba v konzumácii krvi zvierat. Najrozvinutejšou formou Renfieldovho syndrómu je skutočný vampirizmus. Osoby v tomto štádiu túžia konzumovať krv iných ľudí. Vkrádajú sa do nemocníc a pokúšajú sa ukradnúť krv zo zásob. Môže to vyústiť až ku prípadom sériových vrážd. Páchatelia sa tak zmocňujú svojej vytúženej krvi.
Jeden z najznámejších prípadov tejto choroby je príbeh Johna Georga Haigha. Je známy ako "Londýnsky upír". Svoje obete, priateľov a známych, lákal do opusteného skladiska, kde ich strelil do zátylku a pochutnal si na vzácnej tekutine. Haighova posadnutosť krvou vraj začala už v detstve, kedy ho rodičia vychovávali tvrdými telesnými trestami. Vlastná krv ho prestala uspokojovať a on vraždil, aby sa dostal k čerstvej.

Sať sa dá nielen krv
Existuje jeden fenomén, ktorý sa určite netýka len upírov, ale aj ľudskej rasy . Energetický vampirizmus (arrivizmus).
Každá živá bytosť si vytvára vlastnú psychickú energiu, poznáme ju pod názvom aura či bioplazma. Sú však jedinci, ktorí túto schopnosť nemajú, alebo im množstvo vytvorenej energie nestačí. Ide najmä o chorých alebo starých ľudí. Preto energiu nevedomky čerpajú z iných. Môže to prerásť až k vedomému satiu energie a vtedy sa z týchto bytostí stávajú zámerní upíri.
Po stretnutí s takýmto upírom, či už nevedomým alebo zámerným, máme pocit, akoby z nás vysal všetku silu. Pritom tento útok nemusíme vôbec spozorovať v domnienke, že sme zažili len obyčajné stretnutie s chorým známym. Dostaví sa náhly pocit únavy a vyčerpanosti.
Mechanizmus odsávania energie môže prebiehať trojakým spôsobom a to formou dotyku, tesného priblíženia a vizuálnym kontaktom. Ak je to možné, mali by sme sa vyhýbať stretnutiam s takýmito bytosťami, alebo sa im aspoň nepozerať do očí. Existujú aj obranné magické praktiky, ktorými sa dá brániť pred energetickým vampirizmom, vyžadujú si však cvik a znalosti z danej oblasti.
Fascinácia
Karmínová tekutina nefascinuje len upírov. Krv priťahuje odjakživa aj ľudí a to vôbec nejde len o psychicky narušených jedincov. Pohľad na krv je jednoducho vzrušujúci. Všimnite si napríklad autonehodu. Doprava sa spomalí, autá sa zastavujú na mieste nehody a ľudia hľadajú krvavé kaluže. Orientácia na krv je zakódovaná kdesi v našom podvedomí.
Krv je symbolom života a znovuzrodenia, ale zároveň aj signálom záhuby. Je sprievodným javom narodenia a často aj smrti. Je nositeľkou životnej energie. V mnohých podobách si ju privlastnilo aj umenie. Mýty, náboženské aj literárne texty sú plné preliatej krvi.
Fascinácia krvou je jednoducho súčasťou nášho sveta.
Možno každý z nás je tak trochu upírom...
(zdroj: putnici.sk)
 

2 lidé ohodnotili tento článek.