Vesmírna sága

14. června 2006 v 16:58 | Woni |  Poézia

Obieham po mojej obežnej dráhe,
ale skafander som si nechala na ukradnutom vešiaku
a vo vrecku skafandra zostala moja kozmická loď.
Uvedomím si túto dych vyrážajúcu skutočnosť
a začnem melancholicky lietať vzduchoprázdnom,
lebo vzduchoplno som ešte nenašla.
Rozmýšľam, kam by som zaletela,
ale v tejto bezskafandrovej smrteľnej situácii
sa mi akosi zmršťuje to, čo mi po unesení ufónmi
z mozgu zostalo. Nemyslím.

Ale stále som.
Z červej diery vyliezol červík,
lebo vesmír je veľké jablko
v raji
a čaká, kým doňho Adam a Eva zahryznú.
Jablko potom nechajú v raji zhniť.
E.T. mi kýva z odpruženého bicykla,
ale mne sa chce viac korčuľovať.
Škoda, že mi chýbajú kolieska
nielen v hlave.
Už vidím Planétu opíc,
ale nechce sa mi skladať masku človeka,
a tak len pošlem správu priateľom,
kým som v dosahu siete
na ryby.
Rozmýšľam o paralelných svetoch,
celkom som zaujatá touto čarovnou myšlienkou
a preto nezbadám, že meteorit
nezastal na fialovú
a zrazím sa s ním.
Tuším mám migrénu.
Meteorit je riadne naštvaný,
zmenila som mu smer.
Chcel zničiť vodnatú planétu Zem,
ale ja som mu zabránila vyhubiť ľudstvo.
Dnes mám fakt hroznú smolu.
Príkoria vesmíru mi zničili satelit
a ja teraz neviem, o čom bol večerníček.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Chantal Chantal | Web | 5. září 2008 v 15:34 | Reagovat

To je smutne s tym vecernickom! Ale lubi sa mi to s tym vzduchoplnom :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.