Prosinec 2006

Rozhovor (o ničom)

14. prosince 2006 v 18:32 | Woni |  Próza

Ešte kedysi dávno som si zobrala zošit a napísala začiatok. Začiatok nikdy nedopísanej knihy. Nasledovali udalosti úplne odlišné od tohto začiatku, príbeh o niečom (inom). Vyrástla som a kniha zostala nedopísaná, nestihla som, kapitoly ležia v zošite s prachom nečítania.

Z múrika

14. prosince 2006 v 12:38 | Woni |  Poézia
"Nechcem ťa tu teraz nechať
samu."
"Ja už som
sama. Kľudne choď."

Keď som si kreslila...

11. prosince 2006 v 19:49 | Woni |  Na vlnách fantázie
Jednoduchou formou spracované výplody mojej fantázie

Liatie olova

8. prosince 2006 v 22:46 | Woni |  Magické záležitosti
Do kovovej nádobky s drevenou rukoväťou dajte rybárske olovo
a roztavte je nad plameňom sviečky. Keď je kov roztavený, môžete prikročiť k liatiu. Do kovovej nebo drevenej nádoby dajte studenú vodu a kov do nej opatrne lejte. Pozor, roztavené olovo nesmiete liať z výšky! Naberačku s olovom dajte čo najbližšie k vodnej hladine a až potom odlievajte jej obsah do vody. Asi po piatich minútach olovo stuhne a vy budete môcť odliate kúsky vyložiť a začať s veštením. Každý by si mal svoj odliatok zhotoviť sám a myslieť pri tom na to, čo ho trápi. Je dôležité položiť jasne a zrozumiteľne formulovanú otázku. Je lepšie opýtať sa iba na jednu vec a pri väčšom množstve otázok si zhotoviť viac odliatkov.

Výklad základných tvarov odliatkov:

Veštenie lodičkami

8. prosince 2006 v 22:37 | Woni |  Magické záležitosti
Snáď najobľúbenejšou štedrovečernou zábavou bolo odpradávna púšťanie lodičiek, zhotovených z orechovej škrupiny a malej sviečky. Výroba lodičky je jednoduchá. Stačí rozpoliť orech, vydlabať jadro a do očistenej škrupinky upevniť zbytok sviečky. My sme vyrábali lodičky tak, že sme rozobrali obyčajný kahanček, vytiahli sme z neho knôt a vosk sme roztopili v hrnci. Do škrupinky sme potom vosk naliali a ešte kým bol tekutý, sme doňho vložili knôtik. Je veľmi dôležité, aby si svoju sviečku každý zhotovil sám. Potom môžete lodičke bez strachu položiť otázku týkajúcu sa podnikania, zamestnania, lásky, rodiny, študijných úspechov a pod. Môžete položiť iba jednu jasne formulovanú otázku, a to v okamihu, keď budete v lodičke zapaľovať sviečku a púšťať ju na vodu.

Čarovné Vianoce

8. prosince 2006 v 22:27 | Woni |  Magické záležitosti
S vianočnými sviatkami je odpradávna spojené čarovanie. Zachovali sa v nich zvyky dávnych predkov spojené so slávením zimného slnovratu. Veštilo sa o úrode, budúcnosti, zdraví, láske, manželstve a deťoch.
· Pri štedrovečernom stole rozhodne nemá byť nepárny počet stolovníkov, nepárneho by si odviedla Smrť. Je zvykom, že sa prestiera jeden tanier a príbor naviac.
· Na Štedrý deň sa nemá nič požičať, inak sa privolá bieda a núdza.

Karty pre parapsychologický výskum

8. prosince 2006 v 19:43 | Woni |  Magické záležitosti
Kariet je 25
Je 5 typov kariet, z každého typu po 5 kariet:
Krúžok, štvorec, vlnky, trojuholník a krížik

Karty treba premiešať. Potom treba postupne ťahať karty. Na vytiahnutú kartu sa nepozrieme, ale napíšeme si na papier náš tip, že čo je to za kartu. Keď takto tipneme všetkých 25 kariet, porovnáme ich s našimi odhadmi. Ak sme správne uhádli asi 5 kariet, je to v rámci štatistickej pravdepodobnosti. Pokiaľ sme uhádli viac ako 9, smelo sa môžeme považovať za médium.
(zdroj: internet..uz presne neviem..)

Láska očami detí

8. prosince 2006 v 19:34 | Woni |  Slová a myšlienky
Keď dostala moja stará mama artritídu, nemohla sa zohnúť a
namaľovať si nechty na nohách. A tak jej ich potom stále maľoval dedko, aj keď neskôr tiež ochorel na artritídu. To je láska.
(Rebeca, 8 rokov)

Keď vás niekto ľúbi, vyslovuje vaše meno iným spôsobom. Viete, že vaše
meno je v jeho ústach v bezpečí.
(Billy, 4 roky)

Láska je, keď sa dievča navonia voňavkou a chlapec si dá na seba vodu
po holení a potom idú spolu von a navzájom sa voňajú.
(Karl, 5)

Láska je, keď sa ideš s niekým najesť a dáš mu väčšinu svojich
hranoliek bez toho, aby si chcela tie jeho.
(Chrissy, 6)

Láska je to, čo ťa rozosmeje, keď si unavený.
(Terri,4)

Láska je, keď moja mama urobí kávu pre ocina a trochu z nej odpije,
než mu ju dá, aby si bola istá, že chuti dobre.
(Danny, 7)

Láska je to, čo je s vami v miestnosti počas Vianoc, keď prestanete
otvárať darčeky a počúvate.
(Robby, 5)

Keď sa chcete naučiť ľúbiť lepšie, začnite od niekoho, koho neznášate.
(Nikka, 6)

Sú dva druhy lásky : naša a božia. Ale boh ľúbi obidvoma
spôsobmi.
(Jenny, 4)

Láska je, keď povieš chalanovi, že máš rada jeho tričko, a potom ho
nosí kazdy den.
(Noelle, 7)

Keď sa majú dvaja radi, zostanú spolu, aj keď sú z nich mala starenka
a malý deduško. Napriek tomu, že sa poznajú tak dobre.
(Clare, 5)

Moja mamička ľúbi ocina, preto mu dáva najlepší kúsok z kurčaťa.
(Elaine, 5)

Láska je, keď mamina uvidí ocina spoteného, smradľavého, a aj tak ho
považuje za krajšieho ako Roberta Redforda.
(Chris, 8)

Láska je, keď ti tvoje šteniatko olíže tvár, aj keď si ho nechala samé
celý deň.
(Mary Ann, 4)

Ozaj by ste nemali hovoriť niekomu Ľúbim Ťa, pokiaľ to nemyslíte
vážne, ale ak to tak myslite, radšej to hovorte často. Ľudia
zabúdajú.
(Jessica, 8)
...

Chvíľa o nich

2. prosince 2006 v 17:39 | Woni |  Próza
Odraz sveta sa chveje v ich očiach. Chveje sa a pomaly sa stráca. V očiach sa im chveje odraz očí toho druhého. Oči sa im chvejú ako tmavá hladina jazera, na ktorú vo večernom šere dopadol červený list, aby tu plával unášaný prúdmi a vetrom, aby sledoval temné dno aj vysoké nebo, aby ticho plakal na hranici krásy a hrôzy, až kým sa úplne nerozplynie.
Čas plynie okolo nich, zabúda na nich a necháva ich samých pre seba. Oni zabúdajú na čas a plynú okolo neho. Keby nočné nebo malo ruku, spočívala by na nich. Noc je tu len pre nich, upriamuje na nich všetku pozornosť, zaoberá sa len vnímaním ich bytia a vie, že dnes nebude pokojná, lebo na hladinu jazera sa približuje búrka.
Čepeľ noža sa zablysla, akoby sa v nej odrazil vzdialený blesk, zažiarila ako iskrička ich strachu a napätia. Ich srdcia počujú tisíce nočných očí. On zoberie do ruky nôž. Napätie je ako vulkán, žiari do červena a napĺňa všetok vzduch v miestnosti. Záchvevy túžby zvonia v červenom vzduchu a pália ako plamenné stopy v snehu. Priblíži nôž k jej ústam. Rozreže jej spodnú peru. Ona zavrie oči a jemná slza ju hladí na líci. On ju pobozká na slzu. Potom jej nežne, opatrne pobozká spodnú peru. Cíti chuť jej krvi a červený list sa zmieta v búrke. On prehltne krv, aby zhorela v jeho srdci. Znova pije jej krv a končekom jazyka cíti jej chvejúcu sa peru. Bozkáva ju a ona ochutnáva svoju vlastnú krv z jeho úst. On jej do rúk vloží nôž. Dvihne jej ruku k svojim ústam. Ona jemu rozreže spodnú peru. Oblizne jeho krv.
Červený list sa trhá na kusy. Nedokáže uniesť silu tejto búrky, nevie sa rozhodnúť, či má klesnúť do hrôzy, alebo vyletieť do krásy. Je bezmocný v extáze vodnej hladiny.
On a ona spoja svoje pery, priložia k sebe rany a myslia na seba. Sú spojení krvavým bozkom. Vymenia si krv, vymenia si kúsky duše. Nič nemôže zasiahnuť do tejto chvíle, lebo tejto chvíle sa nedotýka čas.
Červený list sa opäť spojí dokopy, lebo pochopí, že jeho miesto je na hladine jazera. Navždy bude jednou stranou piť vodu hrôzy a druhou dýchať vzduch krásy.
On a ona budú navždy nosiť kúsok duše toho druhého v sebe.
A nôž sa stratí v čase, aby ich rany neboleli.
Aby láska nebolela.