Chvíľa o nich

2. prosince 2006 v 17:39 | Woni |  Próza
Odraz sveta sa chveje v ich očiach. Chveje sa a pomaly sa stráca. V očiach sa im chveje odraz očí toho druhého. Oči sa im chvejú ako tmavá hladina jazera, na ktorú vo večernom šere dopadol červený list, aby tu plával unášaný prúdmi a vetrom, aby sledoval temné dno aj vysoké nebo, aby ticho plakal na hranici krásy a hrôzy, až kým sa úplne nerozplynie.
Čas plynie okolo nich, zabúda na nich a necháva ich samých pre seba. Oni zabúdajú na čas a plynú okolo neho. Keby nočné nebo malo ruku, spočívala by na nich. Noc je tu len pre nich, upriamuje na nich všetku pozornosť, zaoberá sa len vnímaním ich bytia a vie, že dnes nebude pokojná, lebo na hladinu jazera sa približuje búrka.
Čepeľ noža sa zablysla, akoby sa v nej odrazil vzdialený blesk, zažiarila ako iskrička ich strachu a napätia. Ich srdcia počujú tisíce nočných očí. On zoberie do ruky nôž. Napätie je ako vulkán, žiari do červena a napĺňa všetok vzduch v miestnosti. Záchvevy túžby zvonia v červenom vzduchu a pália ako plamenné stopy v snehu. Priblíži nôž k jej ústam. Rozreže jej spodnú peru. Ona zavrie oči a jemná slza ju hladí na líci. On ju pobozká na slzu. Potom jej nežne, opatrne pobozká spodnú peru. Cíti chuť jej krvi a červený list sa zmieta v búrke. On prehltne krv, aby zhorela v jeho srdci. Znova pije jej krv a končekom jazyka cíti jej chvejúcu sa peru. Bozkáva ju a ona ochutnáva svoju vlastnú krv z jeho úst. On jej do rúk vloží nôž. Dvihne jej ruku k svojim ústam. Ona jemu rozreže spodnú peru. Oblizne jeho krv.
Červený list sa trhá na kusy. Nedokáže uniesť silu tejto búrky, nevie sa rozhodnúť, či má klesnúť do hrôzy, alebo vyletieť do krásy. Je bezmocný v extáze vodnej hladiny.
On a ona spoja svoje pery, priložia k sebe rany a myslia na seba. Sú spojení krvavým bozkom. Vymenia si krv, vymenia si kúsky duše. Nič nemôže zasiahnuť do tejto chvíle, lebo tejto chvíle sa nedotýka čas.
Červený list sa opäť spojí dokopy, lebo pochopí, že jeho miesto je na hladine jazera. Navždy bude jednou stranou piť vodu hrôzy a druhou dýchať vzduch krásy.
On a ona budú navždy nosiť kúsok duše toho druhého v sebe.
A nôž sa stratí v čase, aby ich rany neboleli.
Aby láska nebolela.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.