Rozhovor (o ničom)

14. prosince 2006 v 18:32 | Woni |  Próza

Ešte kedysi dávno som si zobrala zošit a napísala začiatok. Začiatok nikdy nedopísanej knihy. Nasledovali udalosti úplne odlišné od tohto začiatku, príbeh o niečom (inom). Vyrástla som a kniha zostala nedopísaná, nestihla som, kapitoly ležia v zošite s prachom nečítania.


Ocitli sa na sivej prašnej pôde. Dookola sa dvíhali kopce, ťažko povedať, či vysoké, alebo nízke. Neboli tam nijaké kvety ani tráva, len obrovské čierne vyschnuté stromy, roztrúsené po kopcoch. Boli škaredé, zvráskavené a hrčovité. Na žiadnom konári nevisel ani jeden lístok.
Pozrela sa hore. Obloha bola takisto sivá, nezakrýval ju však ani jeden mrak. Nikde žiadne slnko, len svetlo. Tiež akoby bolo sivé. Zaujímavé, že nemala pocit ani zlý, ani dobrý. Nemala žiadny pocit.
Alebo žeby nejaký mala?
Áno, mala pocit, že sa musí niečo spýtať. Spýtať sa, kde to vlastne je. Ale nestihla ani pohnúť perami a bytosť povedala:
"Kde vlastne si? Si nikde."
"Nikde? Takto vyzerá nikde?"
"Nie, nikde nevyzerá nijako. Vyzerá tak, ako chceš ty. Tak ako aj ja."
"Ale ja nechcem, aby to tu vyzeralo takto. Ja chcem, aby..."
Nestihla dopovedať. Kopce neurčitej veľkosti sa schovali pod zelený koberec čerstvej jarnej trávy a okamžite na ňom zakvitlo plno kvetov. Len obloha zostala sivá.
"Ja chcem, aby obloha bola modrá. Prečo sa teda nezmenila? Čo je vlastne tam hore?" ukázala prstom na klenbu nad sebou.
"Nič."
"Prečo nie všetko?"
"Je to aj všetko."
"Všetko aj nič? To predsa nemôže byť spolu."
"Môže."
"Ako?"
"Sú to protiklady."
"Veď práve."
"Protiklady musia byť spolu."
"Keby spolu neboli?"
"Keby spolu neboli, nezaujímalo by ťa, prečo spolu sú."
"Ahá."
Poobzerala sa okolo seba. Chcela, aby nasnežilo a všetko, čo pred chvíľou vyrástlo, aby zmrzlo. Stalo sa.
Bytosť sa na to mlčky pozerala. Po dlhom tichu povedala:
"Prečo si to nechala zmrznúť?"
"Prečo sa ma na to pýtaš? Ty to predsa vieš. Vidíš do mojich myšlienok, keď chceš."
"Lenže teraz nechcem. Prečo si to nechala zmrznúť?"
"Nepoviem ti. Keď to chceš vedieť, prečítaj si to z mojej hlavy. Existujú zázraky?"
"Keď chceš, aby existovali, tak existujú. Prečo si to nechala zmrznúť?"
"To, že som to nechala zmrznúť, je zázrak?"
"Chceš, aby to bol zázrak?"
"Neviem. To je ťažká otázka."
"Tak potom ti neviem odpovedať ani ja."
"Dalo by sa to urobiť aj na Zemi? Keď na nej teda nie sme."
"Nie sme ne Zemi. Na Zemi je niekde. My sme nikde."
"Takže tam by sa to nedalo urobiť?"
"Chceš, aby sa to tam dalo urobiť?"
"Áno."
"Nedá sa to. Na Zemi môžeš urobiť len niečo. Ty si urobila nič. Keď na Zemi urobíš nič, nie je to vidno. Ty si teraz len premenila nič na iné nič. Ale stále je to nič."
"Nechápem."
"Nemáš čo."
"Prečo je svet taký, aký je?"
"Keby bol iný, nepýtala by si sa to?"
"No, asi pýtala."
"Si spokojná s odpoveďou?"
"Áno."
"Nie. Nie si."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Teresa Teresa | 25. prosince 2006 v 22:25 | Reagovat

Paci sa mi to, skvele! Ze ja neviem taketo nieco napisat :((( *hlboka poklona nad dielom skvelej umelkyne*

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.